.png)
Upíri zažijú krízu NAPOSLEDY už o pár dní!
Kto by nemiloval komédiu Upíria kríza? Jedna z najobľúbenejších inscenácii však už čoskoro zažije svoju derniéru. Prečo Upíria kríza končí a aké spomienky má na ňu jej autor Martin Michael Benčič (23), sa dozviete v rozhovore.
A: Predstavenie Upíria kríza takmer po dvoch rokoch od svojej premiéry končí. Úprimne, bude ti originálny príbeh tandemáckych upírov chýbať?
M: Upíria kríza bola rozhodne v čase svojho vzniku pre nás niečím originálna, a zároveň niečím ťažká. Ako autor si robím ku každej hre nejaký vzťah, ale na druhej strane sa potrebujem pozerať na veci aj realisticky a ako sa veci začínajú, jedného dňa sa musia aj skončiť. Novembrová derniéra Upírej krízy rozhodne pre mňa neznamená jej koniec, ale viac-menej pauzu, kedy dáme priestor novým hrám a keď budeme cítiť, že prišiel opäť jej čas, vráti sa do nášho repertoára.
A: Priaznivcov tejto komédie určite zaujíma, aký bol dôvod jej stiahnutia z programu...
M: Vždy nás tešilo, že táto hra mala svojich priaznivcov, ktorí ju navštevovali a mali radi. Od januára do júna minulého roku sme vrátane Upírej krízy premiérovali tri nové inscenácie, obnovovali sme Rodinný návod a všetky naštudovania mali za cieľ jedno – začať nový, profesionálnejší TANDEM. V hre Upíria kríza sa však spojil mimoriadne komplikovaný mix starých a nových tandemákov, kde bolo v tom čase náročné presadiť nový „režim“. Na tejto hre je výrazne vidieť, že sa na jednej strane snaží o niečo nové, zároveň však zostáva v medziach starého a v skutočnosti neprináša nič nové, lebo do značnej miery je postavená na podobných princípoch, ako jej predchodcovia. Inscenácia O hlúpej kráľovnej je Upírej kríze podobná svojou výstavbou, ale napriek tomu sa dokáže svojím súčasným vzhľadom „uživiť“. Spoločne sme však dospeli k záveru, že na Upírej kríze je výrazne vidieť mnohé nedostatky, vrátane mojich autorských, a preto sme sa rozhodli túto inscenáciu dočasne stiahnuť. Rozhodne ju však chceme prepísať, upraviť, vylepšiť a keď príde jej pravý čas, opäť ju uverejníme, avšak tentoraz ako skutočne niečo inovatívne, nové a nepodobné svojim predchodcom.
A: Čím bola pre teba Upíria kríza odlišná od ostatných inscenácií?
M: Osobne nemám rád upíriu tematiku a práve preto som sa rozhodol napísať príbeh o upíroch tak, ako by bavil mňa, keby som sa naň prišiel pozrieť. Pre mňa bola rozhodne iná svojím nápadom, a zároveň sa mi podobala na iné, kvôli dôvodom, ktoré som už spomínal.
A: Viacerí ľudia, ktorí ťa dobre poznajú, tvrdia, že Dracula ti zo všetkých tandemáckych úloh „sadol“ najviac. Stotožňuješ sa s tým?
M: (smiech) Vždy ma poteší a zároveň pobaví, keď toto tvrdenie počujem. Zaujímavosťou je, že k role Draculu som pôvodne nemal nadštandardný vzťah a dokonca som ju ani nemal hrať. Okolnosti v divadle však zariadili situáciu tak, že som sa ocitol na premiére a odohral som aj ostatné predstavenia. Osobne si myslím, že som jej dal veľa zo seba, zároveň sa pri nej môžem vyblázniť a akoby pri nej predvádzam svoje „neochutnané ja“ (smiech). Možno to je dôvod, prečo tak na divákov pôsobí.
A: Jednou z najväčších predností Upírej krízy bola jej kostýmová stránka. Zaujíma ma, čo sa deje s odevmi, ktoré sa už na javisku neobjavujú. Nechávate si ich na pamiatku?
M: V divadle sa všetko zíde. Túto vetu som často počúval ako mladší a do dnešného dňa si ju pamätám, lebo sám sa týmto heslom riadim. O krásne kostýmy tejto inscenácie sa už štandardne postarala naša kostymérka Ľudmila Benčičová Duducová (59), ktorá je typická tým, že naše divadelné kostýmy neustále zlepšuje, skrášľuje a vymýšľa, čo im ešte môže pridať alebo ubrať, aby boli pôsobivejšie. Pokiaľ nejakú inscenáciu stiahneme, vždy sa pozrieme na veci, ktoré mnohokrát samostatne bez doplnkov môžu slúžiť ako bežné oblečenie a keď usúdime, že sa nám ešte jedného dňa môžu zísť, necháme si ich a využijeme pri ďalšej inscenácii, alebo ich nosíme v civilnom živote. Dôkazom toho sú napríklad kostýmy slúžok - upíriek, ktoré majú na sebe kostýmy slúžok z dnes už nehranej inscenácie Krv a cit.
A: Plánujete nahradiť Upíriu krízu v repertoári nejakou novou komédiou?
M: Robíme vždy všetko pre to, aby bola každá naša inscenácia niečím iná, nová, inovatívna. Nesnažíme sa nahrádzať staré hry novými, jednoducho to robíme tak, ako cítime, že je to správne. Keď si raz Upíria kríza vyšliapala svoju cestičku, ostatné nech si vyšliapu samostatnú a užívajú si jej tŕnisté i pozitívne stránky.
A: Diváci sa môžu tešiť na 14. novembra, kedy sa uskutoční derniéra tejto úspešnej hry. Plánujete do posledného predstavenia zakomponovať niečo špeciálne?
M: Myslím, že žiadnemu tandemákovi sa nemusí dvakrát hovoriť, aby urobil niečo „špeciálne“. Síce máme pred derniérou opakovaciu skúšku, ale na druhej strane som si istý, že na poslednom predstavení si budeme robiť vzájomné „naschvály“. Bližšie nemôžem prezradiť, lebo by si ostatní tandemáci domysleli, čo na nich chystám.
A: Máš nejaký osobný odkaz pre fanúšikov Upírej krízy?
M: Určite je dôležité poznamenať, čo pre túto hru znamenajú samotní diváci. To, že diváci túto hru navštevovali a mali radi, znamenalo nielen pre ňu motiváciu pokračovať, ale zároveň to podporilo túžbu vytvoriť niečo nové, lepšie a potešiť diváka. Ja to hovorím stále a zopakujem to opäť: Ďakujeme všetkým divákom a priaznivcom, pretože divadlo robia ľudia a bez nich by sme to robiť nemohli!
Andrea Čellárová