.png)
Začiatky Petra Trnku neboli jednoduché
Každý nejako začínal. Herecké začiatky Petra Trnku (21) v TANDEMe neboli žiadna sláva, ale aj napriek tomu sa vypracoval na jedného z najlepších a najobsadzovanejších tandemáckych hercov. Pred pár mesiacmi ste dokonca mohli na FB funpage hlasovať, v ktorej roli sa vám najviac páči. Jednoznačne zvíťazila rola „princátka“. Čo on na to a ako sa k svojmu rastu stavia?
R. Dobrý deň, pán Trnka! Pred pár mesiacmi bola na FB funpage Divadla TANDEM anketa, v ktorej mohli diváci hlasovať za to, v ktorej roli Vás majú najradšej. Išlo o rolu otca z Rodinného návodu, princa z hry O hlúpej kráľovnej a Eframa z muzikálu Staroval. Jednoznačným víťazom sa stala postava „princátka“. Očakávali ste podobný výsledok?
T. Hoci nerád, ale očakával. Je to rola, s ktorou sa zo všetkých zosobňujem najmenej (ako inak), ale je pravda, že čo sa týka vtipnosti, tak sa s touto postavou dá narábať najlepšie.
R. Aký máte Vy vzťah k tejto postave?
T. No kebyže niekoho takého stretnem na ulici, tak by som sa iba smial, ale akonáhle by som sa s ním mal dať nejako vážnejšie do reči, sranda by skončila. Možno by letela nejaká tá facka (smiech). Každopádne jedna vec sa mi na tejto postave páči a to, že je neuraziteľná. Čokoľvek mu poviete, tak on Vás „odpikne“ alebo mu to bude jednoducho jedno.
R. Pokiaľ je táto postava natoľko odlišná od Vás, ako ste sa na ňu pripravovali a čo Vám pri práci na postave pomáhalo?
T. Čo sa týka inšpirácie, tak tú som získaval z rôznych zdrojov. Jedným z nich bol aj film Bent, ktorý som si celý pozrel práve kvôli tejto postave. A ďalej robota. Pracujem s ľuďmi a za celý deň na smene môžete vidieť všelijaké indivíduá, niektoré aj „strelenejšie“ než samotné „princátko“. A tak som si pár vecí okukal.
R. Dovoľte nám načrieť aj do Vášho súkromia. Máte priateľku?
T. Áno mám, volá sa Monika.
R. Ako herec je pre Vás bežné, že sa divákom ukazujete v rôznych polohách. Rola "princátka" je však jednoznačne zatiaľ najkontroverznejšia. Ako sa Vaša Monika postavila k tejto úlohe a čo si myslí o Vašom hereckom pôsobení?
T. Čo sa týka "kontroverzných" úloh v divadle, je veľmi tolerantná. Nemá prakticky s ničím problém, lebo vie, že to je iba hra. Ale mám zakázané v jej prítomnosti použiť charakter a hlavne hlas „princátka“, ak nie som na javisku.
R. Vieme si živo predstaviť. Máte s touto postavou spojenú nejakú významnú vtipnú príhodu, ktorú je možné zverejniť?
T. Samozrejme, a hneď niekoľko. Ale s touto otázkou sa radšej obráťte na nášho režiséra. Nechcem mu brať ten pocit zadosťučinenia, keď to môže stále znova a znova omieľať a baviť tým okolie. (smiech)
R. Pokiaľ nám je známe, s režisérom Benčičom ste na začiatku nevychádzali najlepšie a napriek tomu sa z Vás časom stali najlepší kamaráti. Čo z toho je pravda a čo je len skreslená informácia?
T. Všetko je to pravda, nič nepopieram. Chvíľu nám trvalo, kým sme k sebe našli cestu, ale nakoniec sme našli. Problém bol ten, že sme obidvaja pochádzali z úplne iných sociálnych skupín a tým pádom sme prvý dojem navzájom zo seba nemali veľmi dobrý.
R. Čo sa teda stalo prelomové, že sa Váš vzťah odrazu zmenil?
T. (úsmev) To je to, že nikto nevie. Hútame nad tým už nejaký ten rok a stále sme na nič neprišli. Proste sa tak stalo.
R. Vaša cesta v TANDEMe na začiatku nebola jednoduchá. Ako ste sa dostali do kolektívu, ktorému ste dnes prakticky druhý šéf?
T. Do TANDEMu ma dostala moja mama, ktorá je kolegyňa s mamou režiséra. Raz mi prišla možnosť skúsiť konkurz a tak som do toho šiel. Kolektív sa za ten čas, čo v divadle pôsobím, dosť zmenil. Ostalo pár základných koreňov, ktoré ostanú aj naďalej. Keď som do divadla prišiel, bolo v ňom veľa členov, ktorí sa tvárili, že sú v TANDEMe (ktorý vtedy existoval ani nie rok) pečení-varení. To by mi až tak nevadilo, ale mal som pocit, že nových ako keby nepotrebovali alebo nechceli potrebovať. Našťastie, v tej dobe ma podržali kolegovia a kamaráti Filip Staňo a Martin Nick Smolík. S nimi som si jednoducho sadol a to mi stačilo, aby som to vydržal.
R. Pre divákov je vhodné podotknúť, že tento pôvodný kolektív bol v muzikáli Krv a cit, do ktorého ste nastúpili až pár mesiacov po Vašom príchode do divadla. Vašou prvou úlohou sa stal otec v Rodinnom návode, kde ste sa stretli s obomi vyššie spomínanými členmi. Hra bola charakteristická nielen úplne novými tvárami, ale aj úplne odlišným štýlom, než prvé tandemácke dielo. Aký vo Vás zanechala táto psychologická komédia dojem a aký máte vzťah k tejto postave?
T. Vzťah k tejto hre som mal vždy veľmi dobrý. Až doteraz, kedy už jej mám trošku dosť. Ale druhá časť už je dopísaná, čiže zvedavosť znova ožila. A čo sa týka postavy otca, je to pre mňa taká vďačná postava. Nikdy nepatrila medzi divákmi k tej najobľúbenejšej z hry, ale bolo ju možne vždy zahrať inak, čo som aj viackrát skúšal a niekedy sa to aj vyplatilo.
R. Vďaka tejto roli ste sa posunuli v divadle aj ďalej a režisér Benčič sa viackrát na Vašu adresu vyjadril, že veľmi talentovaný nie ste, ale drina z Vás urobila jedného z najlepších tandemáckych hercov. Čo si o tomto tvrdení myslíte?
T. Ja som iba rád, že to je vidno a dúfam, že sa toto isté podarí aj so spevom. (smiech)
R. Koniec-koncov to uvidíme už onedlho. Vďaka Vašej drine sa dnes objavujete v každej uvádzanej tandemáckej hre. Páčia sa Vám alebo jednoducho beriete ponuky, keď prídu?
T. Niektoré sa mi páčia viac a niektoré zase menej. Ale vždy sa snažím ísť do všetkého, lebo ani „princátko“ mi nebol bohvieako sympatický na začiatku, ale potom – ľaľaho - najobľúbenejšia postava.
R. Prezraďte nám na záver svoju najobľúbenejšiu postavu, ktorú v TANDEMe stvárňujete a prečo ňou je?
T. Nemôžem povedať, že ju už stvárňujem, ale neskutočne sa teším, keď si konečne zahrám Andreja v Niet človeka bez človeka. Tá postava má pre mňa zatiaľ najväčšiu hodnotu. A čo sa týka už hranej postavy, bude to asi otec z rodinného návodu, lebo to už je proste taká moja druhá pravá ruka.
R. Ďakujeme veľmi pekne za Váš čas a želáme Vám veľa úspechov!
.jpg)