.png)
Dobrý herec
V poslednom čase všade naokolo vídať veľa nových, či starých divadiel, či už sú to malé, veľké, profesionálne, či amatérske divadlá. Fanúšik kultúry si má z čoho vybrať. Môže vyberať podľa toho, aké diela sa v danom divadle hrajú, kto hry režíruje - či sú to muzikály alebo činohry, či je atmosféra divákovi príjemná a veľa ďalších kritérií. No veľa krát ide divák na predstavenie podľa toho, kto v predstavení účinkuje. Sami si určíte, kto je podľa vás dobrý herec či už sú to všeobecné sympatie, spôsob prednesu, vystupovanie, tón hlasu, či dobrý herecký výkon. Každý sám vie kto je preň ho dobrý herec. Aký na to ale majú názor samotní herci? Je univerzálny vzorec na dobrého herca? Tu je krátka anketa od našich hercov, ktorí Vám týmto dávajú malú nápovedu, keby ste sa k nám chceli pripojiť alebo sa len pozrieť či máte rovnaký názor.
Čím by mal byť dobrý herec?
Michaela Merklová
„Ehm, tak dobrý herec predovšetkým by mal mať zvládnutú techniku, to znamená aj rečovú aj pohybovú, čiže žiadnu rečovú vadu, žiadne sykavky a 
pohybovo by určite nemal byť strojený alebo myslieť na to, ako sa treba správne hýbať. Nemôže sa hrbiť, musí to mať všetko zautomatizované, aby nemyslel už na to, že: „Bože, neviem poriadne rozprávať,“ alebo „Bože, neviem sa hýbať po javisku. To znamená, nerobiť také chyby, ako napríklad, že sa otočím divákom chrbtom, keď sa môžem otočiť bokom alebo dopredu hej, lebo divák musí vidieť herca, nie jeho zadok. Takže takéto veci. A predovšetkým herec musí myslieť – to znamená vedieť prečo robím to, čo robím a ako konám teraz ako tá postava a hlavne vedieť životopis svojej postavy. Každý herec, to nás učili aj podľa Stanislavského systému na VŠMU, by si mal vždy spísať ešte pred tým, než začne pracovať na svojej roli, než si bude čítať podrobnejšie scenár... Ehm, teda, nie než si prečíta scenár (smiech). Najprv by si mal prečítať celý scenár a až potom si on sám spíše životopis svojej postavy, aby potom vedel, napríklad: Prišla stará mama ma navštíviť a spomína na to, aký som bol, keď som bol malý chlapec, keď som mal päť rokov. „Bože ty si bol taký šibal!“ Tak si uvedomím, že: Aha, babička o mne hovorí v replike, že som bol šibal, tak som bol asi také divoké decko, tak zrejme nebudem ako postava v dospelosti nejaký mĺkvy, ale ak sú to okolnosti, čo ja viem - napríklad zistím, že niekto ma zneužil alebo niekto ma okráda celý život, tak potom sa to celé mení. Proste treba stavať na tej postave a treba si uvedomiť celý život tej postavy a myslieť tou postavou.“
Martin Smolík
„Niektorí hovoria, že dobrého herca robí schopnosť klamať. Je to možné, ale klamať - to sa naučil viac-menej každý. Politici to robia každý deň. Ďalší hovoria, že to je nejaká schopnosť ovládať svoju tvár a svoj výraz, ale to sa tiež naučí každý. Podľa mňa herca robí skôr to, že ako dokáže do seba vpustiť nejakého iného človeka, že herec je nejaké biele plátno, na ktoré sa premietajú túžby a charakter postavy, ktorú hrá, vlastne ktorou sa práve stal.“
Natália Srdošová
„No tak dobrý herec by mal vedieť improvizovať podľa mňa dobre, pretože keď sa ocitne v takej situácii, že zrazu nevie čo, napríklad zabudne text, tak musí sa nejako vedieť vynájsť. Herec musí vedieť komunikovať s tým druhým hercom, s ktorým hrá, nenechať ho v štichu a spolupracovať s ním.“
A kto je teraz taký tvoj vzor?
„Hmmm... No tak napríklad z muzikálu Bedári sa mi páčila Anne Hathaway. Páčilo sa mi, ako to zahrala.“
A čo by si poradila niekomu novému, kto by sa k nám chcel pripojiť?
„No mohla by som povedať, že musí byť šibnutý... Asi (smiech), ale nie tak dobré by bolo mať nejakú tu predošlú skúsenosť, lebo čo sa týka muzikálu a spevu, bola som hneď hodená do vody, takže pre mňa bolo ťažké skĺbiť choreografie a spev a ešte stále je to pre mňa ťažké, takže... Hmm, asi... Asi ja neviem, no aby vedel spojiť choreografiu so spevom... A aby sa nebál, ale aby hlavne vedel texty, lebo Maťo za to nadáva(smiech).“
Peter Trnka
„Dobrý herec by mal poznať svoju postavu, dobre poznať seba a mal sa jej prispôsobiť, bez toho by nič iné nefungovalo. Všetko.“
...Po miernom presviedčaní sa rozbehol...
„Tak samozrejme aj iné veci - mal by vedieť dobre rozprávať, tak ako má Hamlet v monológu, nemal by rozhadzovať rukami ako veterné mlyny. Existuje veľa poučiek, ale tie tri veci, čo som povedal na začiatku sú najdôležitejšie. Ale hlavne by mal vedieť rozprávať... Rozprávať.“
Tomáš Paško
„Dobrého herca robí... Fú, počkaj, rozmýšľam. Tak v prvom rade by mal vedieť dobre a čisto artikulovať, vedieť sa odosobniť keď hrá, aby sa dokázal v podstate vcítiť do každej postavy, ktorú hrá a určite by mal mať aj určité improvizačné schopnosti, pretože sme ľudia a určite sa každému stane , že zabudne text, čiže mal by vedieť improvizovať. A, hmm... Nestačí?“
A čo napríklad, keď herec nie je na javisku sám?
„No tak samozrejme je rozdiel, keď hrá sám a keď hrá s viacerými. Tak podľa mňa, mal by vedieť spolupracovať s ostatnými hercami a keď je napríklad - povedzme že je... Hmm... Kvalitnejší - hej, tak by to proste nemal ukazovať, ale v podstate hrať s nimi, aby proste zapadol a nevynikal iba on. Takže kvázi byť taký kolegiálnejší na tom javisku.“
A čo prítomnosť na javisku?
„Tak samozrejme, herec by mal mať charizmu. Jasne, že niekto má väčšiu, niekto má menšiu.... (smiech) Hmm... Čo ja viem.“
Ako vnímaš náš kolektív, keď sa rozrastal o nových členov pomerne rýchlo?
„Tak zatiaľ všetkých ani dobre nepoznám, ale to je v podstate jedno. Zapadli. Myslím, že sme takí blázniví, nie? Ako jasné, keď som tu bol nový, tak som sa aj ja hanbil, ale som tu už dlho, ľudí tu poznám a nemám už taký problém, plus - sme pozitívne naladení. Myslím, že nemáme my ako kolektív problém prijať niekoho nového, ale veľmi záleží ako sa ten človek najprv prejavuje a či je prístupný.“
Martina Jandačková
„Dobrý herec by mal v prvom rade hrať srdcom, malo by ho to neuveriteľne baviť. Nemal by to robiť pre dobrý pocit, musí to robiť pre ten najlepší pocit, vlastne - pre vášeň. Dobrý herec by sa mal čiastočne vžiť do postavy a čiastočne by v nej mal nechať kúsok zo seba. Ďalšia vec je práca na pódiu a tá je o to ťažšia, že v skúšobniach je častokrát menej priestoru ako na javisku, plus - pred javiskom je plno ľudí, ktorí sa na teba pozerajú aj keď ty dúfaš, že sa nepozerajú.(smiech)
Napríklad je ťažšie hrať v kolektíve, ako keď si sám, pretože sa musíš prispôsobiť kolegom, musíš dávať pozor na chyby a improvizovať. Je oveľa ľahšie hrať sám. Samozrejme aj oni sa môžu pomýliť aj ja sa môžem pomýliť, takže v tom je to lepšie, že si navzájom pomáhame.“
A ty ako pomerne nová členka, čo hovoríš na náš kolektív?
„Ako ma kolektív prijal? No kolektív ma prijal veľmi pozitívne, až som bola prekvapená. Najprv som si myslela, že prídem ako nováčik a všetci na mňa budú pozerať - ale vôbec nie, hneď som fungovala ako člen, ako keby som s nimi fungovala celý doterajší rok. Je to fajn, že som bola hneď takto zaradená. Necítila som sa ako nováčik ani prvý deň keď som prišla, lebo som bola hneď zainteresovaná do deja. Okrem toho títo ľudia sú super, sú to tímoví hráči, vedia sa podržať na javisku, čo je super, nie sú tu jeden každý sám za seba.“
Čo by si chcela povedať nováčikom, ktorí by sa k nám chceli pridať alebo naším divákom?
„Pripravte sa na to, že sme šialenciiiiiiiiiii (smiech).“
Jozef Urban
„Dobrý herec by mal hrať kolektívne, to znamená, že vychádzať čo najlepšie s ostatnými v tom divadle - aj na pódiu, aj mimo neho. Mal by zodpovedne pristupovať k tomu, čo má robiť a aj k ostatným a, samozrejme, poslúchať režiséra. V rámci hereckého výkonu, mal by sa chcieť čo najviac učiť aj z ostatných, rešpektovať ostatných. Mať dobrý pohyb a dobrú reč.“
Ako sa cítiš v našom divadle ako jeden z nových členov?
„Tak Divadlo TANDEM tvoria fasa... Ehm... Tvoria super ľudia, ktorí vedia rýchlo prijať nového člena. Aj mne to trvalo veľmi krátko, kým som zapadol. Sú to ľudia, ktorí vedia pomôcť. Režisér je mladý človek, na ktorom vidieť, že ho to baví, vlastne - z každého kto tu je vidieť a cítiť, že to čo tu robia ich baví. Toto divadlo má veľký potenciál aj preto, lebo robíme autorské veci, teda hlavne Maťo aj hudbu do muzikálu, čo je podľa mňa veľké plus a práve týmto sa odlišujeme od iných divadiel, takže do budúcnosti máme veľký potenciál.“
Michaela Michálková
„Takže mal by byť sebavedomý, spontánny alebo to aspoň vedieť zahrať. Mal by vedieť improvizovať a dostať sa z rôznych situácii a výhodou je, keď vie spievať a tancovať. Herec by mal hrať rolu prirodzene, aby mu ľudia uverili, že sa stala jeho súčasťou.
Tak mal by myslieť trochu kolektívne, že nemyslieť len sám na seba, ale zahrať to aj s ostatnými a podržať ich na javisku.“
Ako sa cítiš ako pomerne nová členka tohto kolektívu?
„Dobre, lebo som stretla fajn ľudí. Tak bola som prekvapená na akej úrovni tu sú ľudia herecky a tanečne. Je to o to ľahšie, že tu tento kolektív sa snaží brať nových členov k sebe, sú to fajn ľudia.“
Martin Michael Benčič
„Tak ako herec by som sa mal vedieť vcítiť do postavy bez toho, aby mi to robilo nejaké značnejšie problémy a mal by som ako dobrý herec vedieť stvárniť prakticky akúkoľvek postavu, ktorá je aj mimo mojich základných charakteristických povahových čŕt. Tak isto záleží veľmi na tom či som na tom javisku sám alebo či som na tom javisku s niekým. Pokiaľ som na to javisku sám, tak mal by som napríklad vedieť nebyť statický, mal by som vedieť využiť celý priestor, mal by som vedieť využiť komunikáciu s publikom. Keď je tam nejaký dialóg, tak zase dávať pozor na to, aby som nezacláňal tomu druhému hercovi alebo viacerým, aby… Aby som zasa ale ja nebol v úzadí, aby to bolo také vyrovnane na javisku. Hmm... Práca s publikom. Samozrejme je dôležité, aby ma bolo počuť. Čo sa týka textu, je lepšie ak ho herec vie skôr zahrať, ako ho mať iba naučený, pretože ak vie text, ale nevie, ako ho má hovoriť dajme tomu, tak to ten divák vidí a niečo mu na tom chýba. Ale keď ten text nevie a dokáže sa z toho nejako dostať, že si tam dá nejaké svoje texty, tak ten divák sa nad tým možno pousmeje alebo možno mu to aj viac povie, lebo to bude povedané viac jeho slovníkom, lebo niektoré hry sú písane všelijako – špecificky - napríklad Shakespeare, čiže možno je to viac povedané takým ľudskejším spôsobom.“
Čo hovoríš Ty na improvizáciu?
„Tak myslím si, že keď vie herec improvizovať, tak si naozaj môže povedať, že je dobrý herec, pretože naozaj ten herec môže dostať pri improvizácii hocijakú tému, ktorú má zahrať alebo hocijakú postavu a pokiaľ to v tej chvíli proste dokáže, tak to si myslím, že je pán herec.“
Čo si myslíš, je improvizácia danosť či skúsenosť?
„Myslím si že aj aj, pretože improvizácia, takisto ako herectvo a ako všetko, sa dá do veľkej miery naučiť, ale pokiaľ ten človek prirodzene… Napríklad nevie sa absolútne na tom javisku pohnúť, absolútne nevie ako reagovať ani v bežnom živote na nejaké situácie, tak myslím si, že má veľmi zlý základ pre tú improvizáciu, lebo keď sme naučení istým spôsobom reagovať a sme naučení aj v bežnom živote reagovať a dokážeme to, tak potom to zvládame aj na javisku.“
Ty ako zakladajúci a teda prvý člen divadla, povedz nám niečo o kolektíve a o nových členoch.
„Tak keď si spomeniem na začiatky, boli sme úzky kruh siedmich ľudí a keďže sme sa vôbec nepoznali, chodili sme po skúškach aj spolu von, postupne sme to utužovali. Potom ako prichádzali ďalší členovia, tak ten kolektív sa stále držal a noví členovia sa pridali viac či menej. Ale myslím si, že keď k nám niekto príde a chce s nami ostať, tak mu to netrvá viac ako jednu skúšku, kým sa pripojí, pretože u nás vládne nejaká taká klíma, že aj keď sa pohádame, tak sme pevný kolektív a tých ľudí medzi seba jednoducho vtiahneme. Máme otvorené brány a nechávame tých členov, nech sa k nám pridajú. Buď sa s tam stanú rovnako šialení ako my alebo sa vyčlenia. Tým pádom ale dlho u nás nevydržia. Ale nových ľudí máme radi a sme radi, keď s nami ostanú.“
Takže ak sa k nám ako divadlu chcete pripojiť, jediný dobrý návod je byť otvorený novým veciam, učiť sa a stať sa mierne šialeným. Naši herci, či už nováčikovia alebo starší členovia, sa zhodli na tom, že herec je ten, kto rolu nehrá, ale žije, preto je naše divadlo pevné. My divadlo nehráme, my ho žijeme.
Kitty Reiffersová
