Staroval, alebo ako príbeh z väznice priviedol kňaza k ateizmu

    V piatok, siedmeho februára, odohralo Divadlo TANDEM vo V-klube premiéru historického muzikálu s názvom Staroval. O devätnástej hodine sa opona pred plným hľadiskom zdvihla a začal sa neobyčajný príbeh o dvoch zaľúbených trestancoch, ktorí chtiac či nechtiac ovplyvnili rozhodnutia ostatných postáv.

    Rámcovou postavou sa stal Otec Ignácius, ktorý dej čiastočne komentoval a zároveň objasňoval a prezentoval hlavnú ideu tohto dramatického diela, a to boj medzi skutočnou, prirodzenou pravdou a dobrom, morálkou a božími zámermi (vyšším dobrom, osudom), ktoré vedia byť poriadne kruté. Existuje Boh, ak dopustí toľkú nespravodlivosť a utrpenie na nevinných ľuďoch? Aj to sa pýta kňaz v obsadení Martina Michaela Benčiča, ktorý je zároveň režisérom projektu. Možno by však nebolo na škodu, keby dal dôraz na vnútornú, charakterovú stránku a odpustil si menšie klišé v podobe neustále zopätých rúk a zúfalým pohľadom ku nebu (Boh je predsa všade, no nie?). Napriek tomu bol vývoj postavy skutočne zaujímavý, pričom najimpozantnejšie sa prejavila na konci. V katastrofickom závere hry je to totiž práve Otec Ignácius, kto urobí závažné a razantné rozhodnutie abdikovať a zanevrieť na Boha. Spevácky má Benčič najlepší hlasový rozsah a techniku.

    Dejová línia, zasadená do historického prostredia, sledovala osud Eframa (Peter Trnka) a Berty (Martina Jandačková). Obidvaja boli odsúdení na doživotný trest vo väznici Staroval, pričom išlo o dva kuriózne prípady. Napriek tomu, že podľa svetského práva bolo rozsudok správny, k činom ich viedol pohnutý osud a kruté správanie voči ich osobe. Preto požadovala kráľova žena a Bertina sestra zároveň (Heidi Šinková) jej tajné prepustenie. Kráľ (Jozef Miklík) rozhodol o jej nevine a pozval ju na svoj hrad, kde nastal zásadný konflikt. Medzitým Efram uteká a hľadá svoju lásku. Napriek historickému rázu obsahuje hra univerzálne životné pravdy, ktoré vedia osloviť aj bežného súčasného diváka. Je však škoda, že takmer úplne postrádala akékoľvek odľahčujúce komické prvky, ktoré by udržali jeho pozornosť až do vyhroteného konca a ktoré by záveru dali patričnú váhu.

   Zvlášť uveriteľne a ľudsky bola stvárnená postava Eframa. Peter Trnka a jeho kolegyňa Martina Jandačková boli jednoznačne správnou voľbou, divákov oslovili prirodzenými výkonmi aj zdatným spevom. Heidi Šinková zaujala emočne napätou scénou, v ktorej zistila, že jej je manžel neverný. Jozef Miklík v úlohe kráľa podal spočiatku mierne rozpačitý výkon, ktorý vykompenzoval veľmi citlivým duetom s Martinou Jandačkovou, kde jeho hlasový register a farba hlasu lepšie vynikli. Oproti predošlému muzikálu z pera Martina Michaela Benčiča, Krv a cit, funkcia zboru bola minimalizovaná, jeho pôsobenie bolo funkčné. Zmätený dojem však vyvolali takzvané prízraky, ktoré pohybovo dopĺňali spev sólistov. V podstate išlo o naozaj veľmi dobrý nápad, bohužiaľ realizácia sa úplne nevydarila po kostýmovej stránke. Biele plachty pôsobili nekonzistentne a vytvárali mierny chaos. Je to škoda aj preto, že išlo o najpohyblivejšie postavy s možnosťou bohatého tanečného výrazu.

   Inak historické kostýmy výborne kontrastovali s minimalisticky postavenou scénou. Práve tá napomohla jedinečnosti tohto projektu, nepripustila klišé a dovolila divákovi naplno rozvinúť vlastnú fantáziu. Pesničky, ktoré v muzikáli odzneli asi najviac odkazujú na jedinečnosť, o ktorú sa režisér pomerne úspešne pokúša. Ich výstavba je pre mladého režiséra typická a napriek tomu, že nemusia každému poslucháčovi “sadnúť” , ukazujú veľkú odvahu narušiť zaužívané princípy. V princípe nesú niečo z klasických muzikálových tvorieb a súčasne nepokojné prechody a experimenty, čo bolo pre sólistov určite ťažkým orieškom. Inštrumentálne aj spevácky bola najlepšie zvládnutá pieseň “V mene lásky”, v podaní Trnku a Jandačkovej, neskôr „Láska cestu nájde“ Miklíka a Jandačkovej.

   Napriek tomu, že Divadlo TANDEM sa netituluje ako profesionálne, muzikál Staroval poskytne aj náročnejšiemu divákovi uspokojivý, hudobno-dramatický zážitok. Hra je primárne určená dospelému divákovi, ktorý je schopný vnímať viaceré významové roviny a filozofické aspekty, pre detského by Staroval možno predstavoval akúsi rozprávku bez šťastného konca. Napriek tomu nepochybujem, že táto hra ešte bude mať úspešné pokračovanie.

Veronika Rajničová