Hneď na začiatok sa mi páčilo, ako nás autor upozornil, že tu treba konvencie odhodiť. Vedel prečo to hovorí, keďže hra je absurdná satira. Miešajú sa v nej prvky klasickej rozprávky, ľudových múdrostí, je vtipná a ironická. Jej postavy sú nesúrodé a zábavné situácie vyplývajú hlavne z ich egoizmu. Ďalší prvok komiky je, že postavy sú predstavené inverzne. Autor vtiahol modernu charakteristiku ľudí a dosadil ju do klasických postav, takže chrabrý princ je metrosexuál, múdra kráľovná je stará, rozmaznaná a podľa svojich sluhov na úrovni trojročného decka. Neustále si vyžaduje pozornosť a tak si vymýšľa choroby. Jej dvaja verní sluhovia si z nej akurát tak robia srandu a nadnesene komentujú jej hlúposť a celú situáciu. Posledná je múdra babička, ktorá je tu odchovaná v komunizme a hoci je nahluchlá, ešte stále vie napodobniť svoju profesorku psychológie... Ďalším príkladom je ježibaba, ktorá je bežne predstavovaná ako stará baba s vráskami a zabalená v dlhých handrách, je tu predstavená asi ešte za mladi, keďže je to štíhla sexy baba. Má zvláštny štýl ,, obliekania'', a hoci je blbá ako tágo, vyštudovala vysokú školu. Je rozhodnutá niekoho uniesť a tu sa to celé zamotáva.

    Táto hra je písaná so sviežim humorom, s nadsázkou a iróniou. Je tam všade prítomná hlúposť, chamtivosť a zábava. Je to zhluk zvláštnych, nelogických dialógov, ktoré herci pekne, niekedy váhavo, predviedli. A hoci sa v podstate deje všetko naraz, nejako vás to nemätie.  Kráľovná teda zachraňuje princa, ježibaba stále upratuje, princ ich má na háku a babička sa len vezie na tejto vlne hlúpostí. Hra však vyvrcholí v poučenie, že najväčšou slabosťou ľudí je hlúposť.

    Herci svoje role zvládli. Možno by som pracovala na vzťahoch na pódiu, či na energií. Jednou vážnejšou chybou bolo, že veľa krát nebolo hlavne kráľovnú počuť, čo je škoda. Tak isto sa držala až príliš v úzadí. Perfektná však bola chémia medzi ňou a princom. Sluhovia neboli zohraní, čo je škoda. Možno to nebol najšťastnejší výber. Niektoré scény hlavne ich nezohranosť spomaľovala, pričom na druhej strane mal divák čas vnímať ich bizarné dialógy, na ktorých sa aj oni zabávali. Ježibaba sa necítila najpohodlnejšie vo svojom kostýme, preto niekedy vyzerala strojene, ale svoj zámer zvládla. Mohla by sa však vo svojej roli trochu viac odviazať. Musím povedať, že v ten večer bol hviezdou princ. Šialená postavička, ktorá vie presne čo chce, ohovára niekedy aj seba. Bol zábavný, výstredný a bok mal vždy vystrčený. Starenka mi niekedy prišla skôr do počtu, no mala svoju úlohu a aj vtipné scény.

    Musím pochváliť kostýmy, ale hlavne make-up, ktorý pekne dotváral postavy. Náboj táto inscenácia mala a divák je vtiahnutý do deja aj napriek breptom. Režisér túto hru písal ako zmätok a divák nevedel čo má čakať. Na túto hru ísť odporúčam, ak sa nebojíte sebakritiky - rizikom je, že sa v jednej z postáv nájdete.

Kitty Reiffersová, 23.10.2013