Famózne, famózne a ešte raz famózne.

    Týmito slovami sa dá zhrnúť všetko to, čo hra Niet človeka bez človeka z pera Martina Michaela Benčiča v sebe má. Práve skončilo jedno z najlepších predstavení, aké som mal možnosť vidieť. Ešte teraz vo mne doznievajú pocity z tohto jedinečného predstavenia.

    Úvod hry začína „vykročením“ na scénu veľmi talentovaného a charizmatického umelca Petra Trnku. Určite si ho každý pamätá z komédie O hlúpej kráľovnej, kde bravúrne a s obrovským vtipom zahral úlohu „princátka“. Tento človek dokáže vynikajúco zahrať tak dve odlišné role. Jedna je zábavná, plná vtipu a humorných scén a druhú, tú dnešnú, pragmatickú a cieľavedomú. Jeho úvodný monológ naznačuje, o čom hra bude a na čo sa divák už teraz môže tešiť a postupne do privedie do deja. Peter Trnka v úlohe zamestnanca firmy Andreja, zahral muža oddaného svojej práci, workoholika, ktorý žije pre prácu a tento pocit mu je nakoniec aj osudným. V dobrej vôli sa dopustí zrady svojho zamestnávateľa, pričom sám nepozná skutočné dôvody udalostí a pozadia, prečo sa čo kolo neho deje. Ako sa vraví, domýšľavosťou sa už veľa vecí pokazilo.

    Zápletku hry rozbieha príchod bezohľadného podnikateľa pána Doležala v podaní Jozefa Miklíka. Tento muž s absolútnou precíznosťou zahral úlohu negatívneho hrdinu. Podľa gestikulácie, mimiky a aj samotnej chôdze bolo z neho cítiť pohŕdavosť a nadradenosť voči všetkému a aj všetkým, apatiu voči ľudskosti a pravým hodnotám života. Peniaze povyšuje nad život a bohatstvom, slávou a mocou je doslova posadnutý. Jeho bezcitné správanie divák pocíti aj pri komunikácii s jeho vlastnou ženou, ktorú zahrala sympatická Miriam Merklová. Tá je pravým opakom jeho vnútornej rozpoloženosti. Je vnímavá, chápavá a snaží sa podržať manžela, pričom predstavuje protipól jeho bezohľadnosti. Ale ten vo svojom živote má len jednu lásku, peniaze. Nemá v sebe štipku cnosti a nebojí sa ani zabiť. Až ku koncu hry, keď vidí, čo všetko okolo seba spôsobil, koľko životov zmaril a zatratil, prejavuje cit. Ale v tej chvíli, keď sa nedá už nič zvrátiť, je príliš neskoro na spytovanie si svedomia.

     Do hry, jemným a nonšalantným krokom, prichádza na scénu Igor Kmiť v úlohe Petra, druhého oddaného zamestnanca firmy. Pri prvom pohľade, chôdzi a vonkajšom prejave som si pomyslel len jedno - mladý Robert Redford ešte v jeho prvých divadelných začiatkoch. Očakávania sa mi napokon aj splnili. Človek, ktorý dáva hre veľké emócie. Od pokojného a oduševneného mladého človeka s noblesným prejavom až po citovo rozhodeného, emóciami zmietaného človeka, majúceho strach o svoj vlastný život a svoju holú existenciu. Tento široký záber hereckého kumštu mu dáva neskonalé možnosti prejavovania sa a vyspelosti svojej postavy tiahnuceho do úplneho maxima vnútorného sa vžitia. Skutočne to bol krásny a strhujúci výkon.

    Mladá slovenská talentovaná herečka Simona Hagarová v úlohe krásnej, nielen v úlohe, ale ona je skutočne impozantne krásna mladá dáma, pani Bedárovej, manželky vedca, ktorý je zároveň aj majiteľom firmy. Cítiť z nej silu a oddanosť nielen firme ale aj manželovi. Ale to len navonok. Ona bude tá, ktorá spolu s Andrejom a Petrom sa dopustia zrady, voči jej manželovi, vedcovi Alfonzovi, ktorý si pevne stráži tajomstvo procesu výroby čipov, ktoré mali napomáhať ľudstvu. Z nevedomosti, čo sa za skrýva v duši vedca, sa všetci traja snáď v dobrej vôli, ale aj zo strachu o postavenie a majetok, za jeho chrbtom dohodnú a... To je už príbehom deja.
    Postava pani Bedárovej je ukážka nepochopenia funkcie manželstva a všetkých jeho cností. Nebojí sa použiť svoju „ženskosť“ pre naplnenie naoko cieľov všetkých, ale len svojich vlastných. Strach je mocnejší ako vernosť a oddanosť, ktorú si manželia sľúbili. Vlastný život a vlastný svet ju doženie až do náruče muža, ktorý celý čas bojoval proti jej mužovi. Ona cíti, čo je správne. Ale len pre ňu.

    Postava Alfonza Bedára v podaní Martina Michaela Benčiča je postavou muža, ktorý verí v hodnoty človeka, v pravé hodnoty života. Je stelesnením múdrosti a jeho slová sú plné odkazov, ktoré ak si divák všimne, nútia ho zamyslieť sa nielen nad životom ľudstva, ale hlavne nad tým svojim. Múdrosť a rozhodnosť, ktorá z neho vyžaruje dáva napovedať spôsobu jeho života. Myslenie má čisté a čo robí, robí pre radosť a potreby sveta. Peniaze nie sú jeho prioritou. On vie, čo je správne a pochopenie má aj keď videl neprávosť, ktorá sa voči nemu deje. Nebojí sa pozrieť pravde do očí. Jeho dobré srdce, pochopenie je cítiť z každého slova či pohybu.
    Od príchodu na scénu je cítiť jeho pokoj, aj keď je vnútorne zmietaný udalosťami, ktoré sa okolo neho dejú, snaží sa zachovať si nadhľad a chladnú hlavu. Martin Michael Benčič, tento vysoko talentovaný človek, ktorý je aj autorom tejto vynikajúcej hry, dal do toho veľa života, umu, lásky, pochopenia, bolo cítiť každým krokom jeho vžitie sa do úlohy ľudského vedca Alfonza. Doviedol herecké umenie na veľmi vysokú úroveň. Dal postave to, čo každá postava v hre potrebuje, čo dokážu dať len skutočne veľkí umelci - cit a život. Divák doslova prežíva s ním nielen jeho príbeh, ktorý vidí na javisku, ale stotožňuje sa aj s jeho vnútrom, ideami a emóciami, ktoré do toho dáva. Bravúrne, iným slovom sa to ani nedá napísať. Doslova vyšperkoval svoju postavu a vyhral sa s ňou do maximálnych detailov. Bolo zážitkom pozerať na majstrovstvo skutočného milovníka umenia. Krok, pohyb, slovo a či mimika, jaždý detail postavy bol zvládnutý s dokonalosťou a krásou hereckého umenia.

    Po zhliadnutí tejto hry by som nikdy nepovedal, že všetko sú to amatérski herci. Vynikajúce dialógy, majstrovský kumšt hercov, divák sa ani na sekundu nemôže nudiť a po malej chvíli je už vtiahnutý do deja a až do konca hry ho nepustí. Dialógy sú plné odkazov, nielen skrytých, na zmysel života a jeho skutočné hodnoty, ale otvorene sa tu poukazuje na problémy ľudstva, kde peniaze a chuť moci ľudí dotláčajú až k extrému.
    Vysoko profesionálne zvládnuté herecké role, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani členovia SND. Je tu jasný príklad toho, ak máte v sebe cit a lásku k umeniu, dokážete všetko na svete. Divadlo TANDEM je divadlo skutočných umelcov.

    Hra Niet človeka bez človeka je rozhodne najsilnejšou a najzaujímavejšou hrou, akú som videl za posledný rok. Ten, kto premýšľal či na predstavenie pôjde a napokon nešiel, môže len ľutovať. Už teraz sa teším, kedy budú mať ďalšie predstavenie. Určite si ichh nenechám ujsť ani po niekoľkýkrát. Vždy tam nájdem niečo nové a zaujímavé, čo mi niečo pozitívne dá do života. Hra Niet človeka bez človeka rozhodne stojí za pozretie.

Eddie W. Nicholas, Bratislava 14.11.2014