.png)
Filip Staňo
Dobrý deň, pán Staňo! Ste jeden z predstaviteľov novej činohry Divadla TANDEM - Rodinný návod (alebo ako funguje dnešná spoločnosť). Ako ste sa k tejto práci dostali?
Tak dobrý deň, k tejto práci som sa dostal viac menej náhodou. Jedného dňa som sa pridal do dramatického krúžku, kde som stretol nášho režiséra, Martina Benčiča, ktorý mi ponúkol možnosť zúčastniť sa pri tvorení tejto hry.
Čo ste si pomysleli, keď vám to Martin oznámil? Ako ste zareagovali na jeho návrh a čo ste si pomysleli, keď ste prvýkrát uvideli text k pripravovanej hre?
Tak ja som bol hneď nadšený, pretože som už od malička chcel byť hercom. Hneď som si pomyslel, že to bude super, že si to užijem a splním si v podstate sen - bol to skvelý pocit. Potom som obdržal text a mal som možnosť prečítať si ho a zistiť o čom presne tá hra bude. No po obdržaní som bol šokovaný, pretože toľko strán som za život neprečítal.
Myslíte si, že je hra pre dnešného človeka zaujímavá a prečo by sa vlastne mal divák na ňu prísť pozrieť?
Tak myslím, že je nepochybne zaujímavá, pretože sa v nej ukazuje, aké sú skutočne niektoré rodiny zvláštne. Nepochybne by sa divák mal pozrieť na túto hru nielen kvôli niektorým vtipným pasážam, ale aj na to, čo obnáša život „puberťáka“ v rodine, ktorá sa v podstate sama rozpadá.
Čo vám pri hraní vašej postavy najviac pomáha?
Skutočnosť, že sa v nej trochu vidím, má istý spôsob reagovania ako ja, čiže nemám až taký problém sa s ňou stotožniť. Samozrejme tam patrí aj kolektív, v ktorom hrám a samozrejme veľmi chápavý režisér, bez ktorého by to moc nešlo.
Aký máte pocit pred premiérou? Cítite sa byť pripravený na svoju postavu?
Pocity mám zmiešané. Mám, pochopiteľne, pochybnosti či to zvládnem, ale nakoniec sa s toho otrasiem a mám z toho dobrý pocit. Moja postava je v podstate veľmi podobná mne, ako som sa už zmienil, čiže myslím, že som pripravený na svoju postavu.
Aký to bol pocit, keď vám režisér oznámil, že idete hrať na premiéru (keďže všetky role sú nacvičované v alternáciách)?
Ja som v tej chvíli bol ako rozdelený na dve polovice. Na jednu stranu som bol šťastím bez seba, no na druhú som bol dosť šokovaný, že som to bol ja. A vtedy som si uvedomil, že toto nie je dramatický krúžok ale normálne divadlo. Vtedy som si hovoril „Filip do čoho si sa namočil?“, ale nakoniec som z toho dosť šťastný.
Čo by ste na hre zmenili (či už v rámci textov, obsadenia, režiséra...)?
Tak ja proti tej hre nemám nič, čo by som vytkol, mne osobne sa tá hra dosť páči. A verím tak, že aj divákom sa bude. Jak obsadením jednotlivých úloh, tak aj tým, že do toho dávame všetko a snažíme sa o čo najlepší výkon. Takže ja by som na hre nemenil nič.
Beriete účinkovanie v Divadle TANDEM ako jednorazovú udalosť alebo plánujete v ňom ostať čo najdlhšie?
Nepochybne budem robiť všetko pre to, aby som tam bol čo najdlhšie.
Ale predsa len je Divadlo TANDEM hlavne muzikálovým divadlom, takže ako beriete fakt, že sa onedlho zrejme objavíte v nejakom muzikáli, kde budete musieť spievať?
Beriem to s otvoreným náručím aj keď teda nemám zrovna veľký talent na spev, ale budem sa snažiť, aby som dokázal obsadiť aspoň jednu úlohu v nejakom muzikáli. Určite to nebude ľahké, ale budem sa snažiť a verím, že to dokážem.
O hudbe Martina Benčiča sa všeobecne medzi ľuďmi, čo ju spievali, hovorí, že má veľmi náročné melódie. Počuli ste už nejakú, poprípade, čo si o tom všetkom myslíte?
Tak áno, počul som a môžem potvrdiť, že hudba ktorú píše nie je žiadne „pijánko“, ale dá sa zvládnuť.
Skúsme sa teraz pozrieť na váš osobný názor na divadlo. Čo si všeobecne o divadle myslíte a prečo vás baví?
Toto divadlo mi dalo možnosť dokázať, že aj napriek nedostatkom v matematike viem byť dobrý v iných veciach, čiže samotné divadlo má v sebe skvelých ľudí, ktorí vás príjmu medzi vás s otvorenou náručou. A preto ma to baví. Sme v podstate klub skutočne zvláštnych ľudí, s ktorými je neskutočná sranda. A preto ma to baví.
Spomínate, že divadlo má v sebe skupinu skvelých ľudí. Má to celé aj nejaké negatíva?
Tak určite – pozitíva prinášajú aj negatíva. No ja som zatiaľ žiadne nenašiel.
Aký je to pocit, keď vás režisér na skúške stopne, že toto je zle a napraví vás? Pomáha vám to alebo vás to naopak demotivuje?
Ja osobne som za. Nie som nejako dobrý herec, aby som mohol namietať a súhlasím s názormi nášho režiséra. I keď, samozrejme, niekedy mi príde, že jak sme to zahrali to bolo dobré, ale Martin tam vidí tie nedostatky, ktoré sa snaží napraviť. Mňa to nijako nedemotivuje, skôr motivuje k tomu, aby som bol čo najlepší.
Je teda aj niečo, čo by ste v budúcnosti v tomto divadle chceli presadiť?
Bude to znieť sebecky, ale najviac asi seba. Ale určite bez Martina a ostatných by to nešlo, čiže určite aj spolupracovníkov.
A aj nejakú konkrétnu hru alebo žáner?
Tak momentálne asi najviac túto pripravovanú hru, ale do budúcna možno nejaký ten muzikál.
Je niečo, čo by ste chceli sami dodať na záver (odkaz pre čitateľov, fanúšikov divadla...)?
Jedine asi to, že pokiaľ človek chce a ide po svojom sne, tak to ide a netreba dávať na bok príležitosti, ktoré sa naskytnú. A, samozrejme, aby sa prišli pozrieť na našu premiéru a inšpirovali sa.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, želám veľa úspechov na premiére a dúfam, že sa čoskoro uvidíme aj pri nejakom inom rozhovore. Pekný deň!
Dakujem aj ja, pekný deň!