Katarína Trnková

Dobrý deň, slečna Trnková! Ste jedna z predstaviteľov novej činohry Divadla TANDEM - Rodinný návod (alebo ako funguje dnešná spoločnosť). Ako ste sa k tejto práci dostali?

 

Takým spôsobom, že ma informovala o konkurze moja mama. Vyplnila som formulár - dotazník a o pár dní na to ma zavolal organizátor na konzultáciu a na preverenie určitých schopností: v herectve, speve a tanci.

 

Aký ste mali po celom konkurze pocit, keď vám bolo oznámené, že ste prijatá a čo ste si pomysleli, keď ste prvý raz dostali do rúk text pripravovanej hry?

 

Mala som z toho dobrý pocit i keď aj obavy z nasledujúcich udalostí. V ten moment som si nebola istá či to budem zvládať, veľmi som si neverila, pretože som sa ešte nikdy nevenovala takému niečomu ako je divadlo. Pripravovaná hra mi bola a aj je v celku veľmi zábavná, aj keď podľa udelenej role "dcéry" som si nebola istá či sa budem vedieť s ňou stotožniť. Prišla mi ako opak samej seba alebo možno aj pravá kópia mňa. Bohužiaľ, režisér mi povedal, že proti mne hrá vek a asi som si to príliš vzala k srdcu, ale mám pocit že to mám ťažšie než ktokoľvek iný zo zboru hercov tam.

 

Aká je vaša postava a prečo by sa mal prísť divák pozrieť práve na túto hru?

 

Moja postava je istý druh flegmatičky, ktorá si všetko uvedomí až po tom ako sa sama, na vlastných chybách poučí, ale aj cez jej "hrošiu kožu" aj ona má srdce a tiež je zraniteľná a citlivá ako každá žena. Aj keď jej mozgový vývoj sa zastavil asi v pätnástich rokoch.
Ja by som sa išla pozrieť na túto hru hlavne kvôli: vyplneniu voľného času a tiež aj kvôli kultúrno-humornému zážitku.

 

Čo vám najviac pomáha pri hraní vašej postavy?

 

Zatiaľ je to text a spoločnosť ľudí okolo mňa.

 

Spomínali ste problém s vcítením sa do postavy. Je to dnes už lepšie? Čo vám pomohlo k tomu, aby ste rolu viac precítila a uverila si ju?

 

Tréning.

 

Spomínali ste, že ste ešte nikdy nehrali. Ako sa teraz cítite, keď cvičíte a keď si uvedomíte, že sa onedlho na to javisko postavíte?

 

No predsa len je to niečo nové, neprebádané a nevyspytateľné pre mňa. A to ako sa mi cvičí hra záleží od mojej nálady a momentálnej hereckej zostavy na skúškach, nie vždy je to "zelené".

 

Nachádza sa teda na skúškach niekto, kto vám vyslovene vadí? Poprípade prezraďte čitateľom prečo.

 

Áno, nachádza. Hlavne z dôvodu, že ak chcem pokračovať v tejto hre a naozaj sa dostať na to javisko musím hrať s určitým hercom, ktorý mi ani povahovo a ani ako herec v spolupráci nesedí.

 

Čo by ste na hre zmenili (či už v rámci textov, obsadenia, režiséra...)?

 

V rámci textov, ktoré hrám ja - nič. Pardon, ale je mi blbé hovoriť to, kto by sa mi hodil na akú rolu, nepríde mi to spravodlivé voči môjmu postaveniu v hre. S režisérom som spokojná, iba dúfam, že on je spokojný aj s nami. Síce si niekedy myslím, že v hereckom výkone chce po mne nemožné, ale rešpektujem to.

 

Beriete účinkovanie v Divadle TANDEM ako jednorazovú udalosť alebo plánujete v ňom ostať čo najdlhšie?

 

Škola je pre mňa priorita, divadlo beriem ako vypĺňanie si voľného času. Avšak, ak by mi mal zasahovať do školy a učenia, musela by som s tým seknúť, ale určite by som naň nezanevrela úplne... Teda určite nie na ľudí v ňom.

 

Aký je to pocit, keď vás režisér na skúške stopne, že toto je zle a napraví vás? Pomáha vám to alebo vás to naopak demotivuje?

 

Režisér, ktorého mám mi to zatiaľ ešte takto nepovedal. A keby to aj povedal, samozrejme, že by sa ma to dotklo istým spôsobom, ale od neho viem, že to povedal čisto z profesionálneho dôvodu a nie osobného.

 

Chceli by ste sa v Divadle TANDEM objaviť aj v nejakom muzikáli?

 

Isteže áno, ale v tom prípade by som musela aspoň o stupeň pokročiť v spievaní a byť "hlasom" a nie iba "hláskom".

 

Čo znamená toto vaše označenie "hlas", "hlások"?

 

Tak to pomenoval režisér, ale pravdepodobne tým myslel zdatnosť v speve, ktorý ma u neho tri stupne a ja som zatiaľ (keďže som začiatočník) na tom 1. "hlások" (čiže amatér).

 

Je teda aj niečo, čo by ste v budúcnosti v tomto divadle chceli presadiť?

 

Možno spev, možno herectvo... Neviem a dlhšie to vedieť ešte ani nebudem.

 

Je niečo, čo by ste chceli sami dodať na záver (odkaz pre čitateľov, fanúšikov divadla...)?

 

Asi iba toľko, že:
Pokiaľ si myslíte, že na herectvo, spev alebo tanec (ak je to čokoľvek) máte, tak to určite aspoň skúste, pretože bez toho sa odpoveď na otázku "Mám na to?" nedozviete.
Mojím snom a ani cieľom nebolo sa presadiť v divadle, ale prišla príležitosť a bez nej by som nezistila, že mám sluch a ani by som nestretla toľko nových skvelých ľudí. "Neexistujú náhody, iba príležitosti."

 

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, želám veľa úspechov na premiére a dúfam, že sa čoskoro uvidíme aj pri nejakom inom rozhovore. Pekný deň!

 

Aj vám!