.png)
Mária Knausová
Dobrý deň, pani Knausová! Ste jedna z predstaviteľov novej činohry Divadla TANDEM - Rodinný návod (alebo ako funguje dnešná spoločnosť). Ako ste sa k tejto práci dostali?
Dobrý deň! Ako som sa dostala? No režisér si ma našiel na pokeci, oslovil ma a mňa to zaujalo. Po pár vetách a ukážke z muzikálu mi navrhol či by som si nechcela zahrať čipernú babičku a keďže som babička – už - tak som súhlasila, odoslala formulár a čakala či sa ešte ozve.
Režisér sa teda podľa všetkého ozval. Ako sa to vyvíjalo ďalej?
Zaujímavo. Už prvé stretnutie som si poplietla a čakal ma zbytočne na zastávke, tak som šla k nemu na druhý deň a zamotala som sa tak, že som vystúpila, kde som nemala a cesta sa mi iba predlžila. Meškala som pár minut, ale... Došla som.
Ako prebiehal konkurz a ako sa vám to celé pozdávalo / nepozdávalo?
U neho v byte mi vyskúšal sluch. Nie ako ušiar, ale klavírom a ja spevom. Vybrala som si text, ktorý sme spolu zahrali a veľmi sa mi to páčilo, zrejme aj jemu, nezdalo sa, žeby bol zo mňa sklamaný,, tak som o dva dni šla na prvú skúšku.
Čo ste si pomysleli o novej hre, keď ste si ju prvýkrát a prečítali a ako prebiehala vaša prvá skúška?
Hra sa mi veľmi páčila. Hlavne zvraty v rozhovore mojej postavy - babičky. Tá ma svoj svet a sem tam ho spája aj so súčasným. Na prvú skúšku som prišla neskoro, nielen že som si opäť splietla čas, ale ešte MHD v Bratislave v popoludňajšej špičke mešká. Ale zato to bolo fajn. Samé decká a ja ich odrastená kamarátka.
Spomenuli ste mladý kolektív. Neodradilo vás to?
Nie, to nebol problém. Skôr som sa bála ako dokážem s nimi spolupracovať na pódiu, ale zdá sa mi, že to šlo celkom dobre, len som musela pochopiť ducha hry.
A v čom podľa vás spočíva duch hry?
Podľa mňa - nepíšem, že to tak myslel autor - je poukázať na prevrátené hodnoty života oproti minulosti vo všetkých smeroch. Aj keď stúpame v inteligencii a rozvoji robotizmu, obyčajne city a súdržnosť upadá.
Ukazuje hra aj konkrétne riešenia tohto stavu?
Nie, neukazuje, skôr ukazuje, kam to dospeje, keď sa budú prehliadať rodinné hodnoty. Ale babka verí, že sa to dá napraviť. Možno voľné pokračovanie bude. Dúfam, že som neprestrelila týmto vyjadrením.
Ako prebiehajú skúšky a ako ste spokojná s celým priebehom prípravy predstavenia?
Skúšky... Nooo... Sú dosť živelné... Ako pri mladých ľuďoch a ja od nich veľmi neutekám. Ale dajú si povedať. Aj ja. A tak je to celkom fajn. A na individuálnych rozoberieme čo a ako by malo vyzerať. Práca s hlasom je ťažká, keďže som to nikdy nerobila a budeme bez ozvučenia.
Cítite sa byť pripravená na svoju postavu? Čo vám pri jej stvárňovaní najviac pomáha, aby ste sa do nej vžili?
Psychicky áno, textovo ešte veľmi nie, ale pracujem na tom. Pomohlo mi sledovať pani Kolníkovú ako ona hrala svoje úlohy. Aj mňa to baví urobiť to , čo nik nečaká , to sa mi zdá zábavne - neprimeraná ale kultivovaná reakcia babičky.
Prečo by sa mal divák prísť pozrieť práve na túto hru?
Je to zábavná a poučná hra. Dobrá na premýšľanie, kam sme to dotiahli a čo nás možno čaká. Naháňame niekedy vietor a hodnoty nám prepadajú cez prsty.
Čo by ste na hre zmenili (či už v rámci textov, obsadenia, režiséra...)?
(úsmev) Nemenila by som, len by som sa chcela naučiť hovoriť tak ako pani Kolníková. To je pre mňa ako východniarku ťažké.
Aký je to pocit, keď vás režisér na skúške stopne, že toto je zle a napraví vás?
Som rada, učím sa za pochodu a je to dobré, že to je tak ako je a dúfam, že to dobre dopadne a budeme mať z toho všetci radosť a diváci zážitok.
Chcete zostať v Divadle TANDEM aj do budúcna alebo je to len táto jednorazová záležitosť? Je nejaká postava, ktorú by ste si chceli sám zahrať alebo o ktorej snívate?
Počítam ostať, ak mi to zdravie a okolnosti dovolia. Čo by som si túžila zahrať? Nikdy som nepočítala, že budem hrať, už to je veľká vec pre mňa. Možno do dákej hry zakomponovať nejaký môj veršík z mojej tvorby, aby tam bolo aj kúsok zo mňa, asi neskromný sen, ale možno keď sa to autor dozvie... No kto vie... (smiech).
Ale predsa len je Divadlo TANDEM hlavne muzikálovým divadlom, takže ako beriete fakt, že sa onedlho zrejme objavíte v nejakom muzikáli, kde budete musieť spievať? O hudbe Martina Benčiča sa všeobecne medzi ľuďmi, čo ju spievali, hovorí, že má veľmi náročné melódie. Počuli ste už nejakú, poprípade, čo si o tom všetkom myslíte?
Noo... Už ma s tým oboznámil režisér na skúške, uvidíme, či napíše niečo pre môj hlasový rozsah a či to zvládnem. Ak to pôjde - aj v muzikáli si rada zahrám. Jeho piesne som počula a páčia sa mi, každý autor je niečím zaujímavý , ak by boli jednoduchí, asi by veľmi počúvaní neboli, to by asi skôr frčali ľudovky. V tom spočíva genialita, zasievať zdanlivo aj nezaspievateľný text, Martin také texty ani hudbu nemá.
Skúsme sa teraz pozrieť na váš osobný názor na divadlo. Čo si všeobecne o divadle myslíte a prečo vás baví?
Divadlo mi dávalo veľa za študentských čias, chodili sme s naším triednym profesorom pravidelne na divadelné predstavenia do Košíc, naučilo ma viac chápať umenie, ktoré je zapísané v knihách, rozšírilo vnútornú predstavivosť. Prečo ma baví? Lebo sa cítim akosi stále ako dieťa, ktoré sa rado hrá.
Je teda aj niečo, čo by ste v budúcnosti v tomto divadle chceli presadiť?
Ešte som v ňom krátko na nejaké presadzovanie, ale som otvorená papuľa - Čo sa mi nebude páčiť, to určite poviem nahlas.
Je niečo, čo by ste chceli sami dodať na záver (odkaz pre čitateľov, fanúšikov divadla...)?
Rada by som popriala veľa pekných a nezabudnuteľných zážitkov v našom, ale aj v ostatných divadlách, a aby nezleniveli a neprestali chodiť do divadiel a kín. Určite je to lepšie ako dáka tepláková kultúra doma či pri baraku.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, želám veľa úspechov na premiére a dúfam, že sa čoskoro uvidíme aj pri nejakom inom rozhovore. Pekný deň!
Aj ja Vám prajem pekný deň a ďakujem za prianie úspechu. To poteší.