.png)
Martin Smolík
Dobrý deň, pán Smolík! Ste jeden z predstaviteľov novej činohry Divadla TANDEM - Rodinný návod (alebo ako funguje dnešná spoločnosť). Ako ste sa k tejto práci dostali?
Dobrý deň! Bol som v Divadle TANDEM už pri prvej produkcii: muzikáli Krv a Cit. Keď som sa dozvedel o tejto činohre a o roli ktorú tam mám hrať, bola to jasná voľba.
Je práca na tejto hre iná? Ak áno, v čom?
Je iba trochu iná, hlavne v kolektíve, keďže z pôvodnej muzikálovej zostavy na činohre pracujeme len traja (Martin Benčič, Kitty Reiffersová a ja). Inak sa však práca veľmi nelíši okrem ďalších technických vecí ako napr. iné priestory.
Dostaňme sa teraz už ku konkrétnej hre. Čo si o nej myslíte? Ako prebiehajú skúšky a ako ste spokojný s celým priebehom prípravy predstavenia?
Hra sa mi zdá byť celkom zaujímavá, hlavne so zostavou ktorá bude hrať premiéru. Skúšky pôsobia neformálne a sú plné srandy, čiže to tvorí príjemné pracovné prostredie. To má však aj malý problém a to, že často prichádzame na skúšky nenaučení, ale aj tak podľa mňa do premiéry stihneme nacvičiť čo treba.
Budeme mať možnosť vidieť na premiére aj vás? Akú hráte úlohu a čo vám pomáha najviac pri vcítení sa do vašej postavy?
Na premiére sa pravdepodobne neobjavím priamo, no prídem určite podporiť svojich kolegov. Moja rola je syn Marek, ktorý je mladý chalan, čo si myslí, že všetko vie lepšie ako ostatní alebo aspoň lepšie ako jeho rodina, a už celkom určite lepšie ako jeho sestra alebo otec. Na toho sa však veľmi podobá aj keď si to nechce priznať. Moja postava je mi podobná hlavne v tom ako reaguje na ostatných a preto sa mi do nej vžíva veľmi ľahko.
Prečo by sa mal divák prísť pozrieť práve na túto hru?
Táto hra bude pre diváka zaujímavá hlavne obsadením, keďže premiérová zostava vytvára atmosféru absurdných kontrastov medzi postavami.
Čo by ste na hre zmenili (či už v rámci textov, obsadenia, režiséra...)?
Ťažko povedať, no asi by som zmenil koniec, ktorý ale zrejme bude mierne upravený.
Aký je to pocit, keď vás režisér na skúške stopne, že toto je zle a napraví vás?
Prekvapivo to nie je vôbec tak zlé ako sa zdá, keďže už väčšinou dopredu viem, keď niečo robím zle. Taktiež v našej atmosfére si z toho skôr urobíme vtip, čiže s tým vôbec nie je problém.
Máte možnosť porovnávať dva kolektívy – pôvodný (muzikálový) a dnešný (činoherný). Cítite nejaký rozdiel medzi týmito dvoma kolektívmi?
Áno, ako som už spomenul, činoherný kolektív je formálnejší, čo je podľa mňa spôsobené hlavne tým, že sa poznáme kratšie.
Hovoríte, že je formálnejší. Ako sa vám v takom formálnejšom kolektíve hrá? Je to iné?
Áno, ale iba málo, keďže v rámci tohto kolektívu mám kamarátov, s ktorými sa bavíme podobne ako v muzikálovom kolektíve. Čo som spomínal ako formálnejší kolektív myslím hlavne starších členov.
Chcete zostať v Divadle TANDEM aj do budúcna alebo je to vaša posledná záležitosť? Je nejaká postava, ktorú by ste si chceli sám zahrať alebo o ktorej snívate?
S divadlom chcem ostať aj do budúcnosti. Niekedy by som si chcel zahrať Fantóma opery, ale najskôr sa budem musieť naučiť poriadne spievať (smiech), 
ale inak by som si chcel zahrať Moliérovho Mizantropa.
Prečo práve tieto dve postavy?
Fantóma preto, že sa mi páčia jeho pesničky (hlavne Music of the Night) a celkovo aj jeho osobnosť. Mizantrop sa mi tiež zdá byť zaujímavý a dokonca aj blízko mojej vlastnej osobnosti.
V rámci Divadla TANDEM pracujete radšej na súčasnej činohre alebo na muzikáli Krv a cit?
Na činohre, keďže muzikál mi už takpovediac "liezol na nervy".
Čo vám na ňom liezlo na nervy?
Častý tréning pesničiek, ktoré som potom nemohol dostať z hlavy. Raz som sa dokonca zobudil na to, že si jednu spievam.
Ktorá to bola?
Krstiny: prvá pesnička ktorú som sa učil a už som sa jej nezbavil.
O hudbe Martina Benčiča sa všeobecne medzi ľuďmi, čo ju spievali, hovorí, že je veľmi náročná. Čo si o tom myslíte vy?
Je to pravda, ale našťastie ja ako začínajúci spevák som spieval tie ľahšie pesničky. Horšie to mali hlavné postavy.
Koľko ste mali pesničiek a koľko ste sa s nimi "trápili"?
Tak asi 11-12 a trápil som sa s nimi asi 3/4 roka, keďže som sa zároveň učil spievať.
Vráťme sa k činohre. Cítite sa byť pripravený na svoju postavu?
Áno.
Skúsme sa teraz pozrieť na váš osobný názor na divadlo. Čo si všeobecne o divadle myslíte a prečo vás baví?
Tak všeobecne mi na divadle príde najzaujímavejšie to, že sa človek môže na chvíľu stať niekým iným. Baví ma však hlavne pre ten kolektív za ním a humor ktorý vzniká pri citovaní hier.
Je teda aj niečo, čo by ste v budúcnosti v tomto divadle chceli presadiť?
Práve teraz mi nenapadá nič, ale pravdepodobne sa niečo v budúcnosti nájde či už to bude hra alebo krátke vystúpenie.
Je niečo, čo by ste chceli sami dodať na záver (odkaz pre čitateľov, fanúšikov divadla...)?
Aj vy robte divadlo. Je to sranda. A matika vôbec nie je nudná!
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, želám veľa úspechov na premiére a dúfam, že sa čoskoro uvidíme aj pri nejakom inom rozhovore. Pekný deň!
Dovidenia!