O hlúpej kráľovnej - nová komédia z pohľadu autora

17.03.2013 00:00

V tomto období prebiehajú práve skúšky v poradí už tretieho „dielka“ režiséra Martina Michaela Benčiča v rámci Divadla TANDEM. Po muzikáli Krv a cit a činohre Rodinný návod sa toto divadlo opäť pokúsi pritiahnuť čo najviac divákov na predstavenie pripravovanej rozprávky pre dospelých O hlúpej kráľovnej. V súvislosti s týmto dielom som bola rada, že si Martin našiel chvíľu času vo svojom termínmi zapratanom diári a bol ochotný odpovedať na moje otázky.

    

Režisér a autor Martin Michael Benčič na skúške činohry O hlúpej kráľovnej

      Keďže v tomto roku máme šťastie na pekné počasie skôr (hoci je začiatok marca, zima pomaly stráca svoju silu), vytiahla som Martina na chvíľu do Starého mesta v našej slovenskej metropole Bratislave. Dali sme si bylinkový čaj a dostala som konečne vytúžený priestor pre napísanie tejto reportáže.

1. Maťo, po muzikáli Krv a cit je na svete v poradí už druhá činohra, ktorej si autorom. Spomínaš si, kedy a pri akej príležitosti ťa prvýkrát „kopla múza“ a dostal si nápad napísať rozprávku pre dospelých?

Mojím základným kritériom pri hrách je, aby každá bola úplne iná, ale napriek tomu nastavovala zrkadlo dnešnej spoločnosti v akejkoľvek podobe. Činohra Rodinný návod bola psychologická komédia postavená na tom, že sa človek smeje na nešťastí, ktoré zažil on alebo niekto iný. Muzikál Krv a cit bol zasa podaný ako dráma s komediálnymi prvkami, ktoré oživovali dosť pochmúrny a deprimujúci dej so šťastným, aj keď dojímavým koncom. Chcel som teda napísať niečo čisto veselé. Kedy presne ma „kopla múza“ si veľmi nepamätám, ale už dlhšie sme v divadle premýšľali, že spravíme rozprávku, z čoho nakoniec vznikol nápad napísať rozprávku pre dospelých, ktorá zobrazí spoločnosť a postavy úplne inak ako rozprávka pre deti. Obsahuje však aj niekoľko intelektuálnych myšlienok, ktoré sú pre mňa ako autora typické. V dohľadnej dobe sa však možno diváci dočkajú aj skutočnej rozprávky.

 

2. Takže potom už bolo potrebné múzu iba pevne chytiť, ako sa hovorí „prikvačiť“ a ďalej to išlo už všetko samo. Áno, takto to asi vidí laik, však? Ako to vidíš ty?

Niečo, čo sa nám finálne ukazuje s ľahkosťou sa nám niekedy javí ako ľahké, niečo nie. Platí to aj pri scenároch. Narazíte na problémy neurčitosti charakterov, obmedzenie času, priestoru, rekvizít, prestavieb scén a podobne. Pri komédii je dôležité, aby sa mal divák príležitosť zasmiať niekoľkokrát za minútu. Hráme sa teda s prácou s publikom, akciami a hereckými výkonmi. Zo začiatku som premýšľal hlavne nad tým, aké postavy a charaktery do diela zaradiť a ako budú zobrazené jednotlivé situácie a obrazy. Posledných niekoľko strán sa však už naozaj písalo samo od seba. Ako to dopadlo uvidíte sami už čoskoro, viac zatiaľ nemá cenu prezrádzať.

 

3. Takže rozprávka pre dospelých O hlúpej kráľovnej je na svete. Čo si všeobecne myslíš o rozprávkach pre dospelých? Sú tu preto, lebo dospelí sú už príliš dospelí, aby čítali rozprávky pre deti? Alebo sú tu preto, lebo aj pre deti sú rozprávky poučením a pre dospelého má byť poučením rozprávka pre dospelých?

Hlavne si myslím, že ľuďom dnes chýba smiech. Smiech je dnes vzácnym darom a ľudí, ktorí ho dokážu preniesť na nás, vyhľadávame. Som človek, ktorý miluje život a snaží sa rozdávať smiech a radosť. Najmä v súčasnosti nám je treba viac rozprávok pre dospelých. Ľudia sa radi bavia aj na niečom, čo má niečo spoločné s realitou, ale prakticky sa to stať nemôže. U detí sú rozprávky poučením, u dospelých je to hlavne pobavenie a poučenie je len sekundárna zložka. Dospelí sa radi vracajú do svojich detských čias, len si to mnohokrát nechcú priznať. Keďže celý život pracujem s ľuďmi a aj ako animátor, osvedčilo sa mi, že rôzne retro programy pre dospelých, kde sa môžu vrátiť do svojich detských čias sú pre nich zážitok na celý život a radi sa k týmto zážitkom vracajú. Predsa len sa nám od detstva odvíja celý zvyšok života.

Martin ukazuje hercom, ako majú zahrať jednu zo scén

Zľava: Igor Kmiť, Kitty Reiffersová (nohy), Martin Michael Benčič, Mária Knausová

4. Ktorých hercov si si vybral na stvárnenie jednotlivých postáv a prečo?

Už pri písaní som sa neubránil pocitu, že chcem vidieť v roli metrosexuálneho gay princa Igora Kmiťa a Petra Trnku, ktorí sa v tejto roli alternujú. Peter je skôr herecký typ, Igor je zasa viac spevák, ale na určité typy rolí má svoj zvláštny ojedinelý šarm. Táto rola má byť vlastne hlavnou hviezdou predstavenia. Do role sexuchtivej ježibaby, ktorá sa zamiluje do gay princa som zasa neváhal ani chvíľu a chcel, aby ju stvárnila Kitty Reiffersová, pretože má v sebe čaro, ktoré sa dokáže s touto rolou pohrať presne tak, ako si to rola vyžaduje. Mária Knausová bola zasa pre mňa perfektný typ na kráľovnú, ktorá si o sebe myslí, že je nádherná a múdra a pritom je škaredá a hlúpa. Nebolo v tom nikdy nič osobné, ale Majka dokáže takéto role zahrať naozaj bravúrne, pretože si ich vychutnáva,  má ich rada, neberie si ich osobne a zasmeje sa nad nimi. Títo štyria boli asi najvýraznejší, ktorých som mal dopredu premyslených, ale nesmiem samozrejme zabudnúť aj na nové tváre, ktoré sa medzi nami objavia v tejto hre. Či sa ukážu už na premiére alebo až na reprízach zatiaľ však nie je jasné ani nám.

 

5. Rozprávky poväčšine končia tým, že zvíťazí dobro nad zlom. V tejto rozprávke víťazí múdrosť nad hlúposťou. Mávaš aj sám niekedy pocit, že si musíš povedať „tak teraz som sa zachoval hlúpo, nemal som to urobiť“, alebo vopred premyslene zvažuješ svoje kroky – ako sa hovorí „dvakrát meriaš a raz striháš“?

Osobne neľutujem nič, čo som v živote spravil, pretože som to v tej chvíli tak cítil a buď som sa z toho poučil alebo to malo hocijaký iný dôsledok. Prevažnú väčšinu svojich krokov si však rozhodne dopredu premýšľam i keď improvizácia je aj tak poväčšine najlepšie riešenie.

 

6. Pre aké obecenstvo bude rozprávka O hlúpej kráľovnej? Myslíš, že zaujme hlavne akú vekovú kategóriu?

Hra je primárne písaná pre vekovú kategóriu približne od tých 15 – 25 rokov. Táto rozprávka je plná recesie, žartov, pre niekoho úchylností, priamych výrazov, komentárov, kritikou súčasnosti a spoločnosti. Bol by som rád, keby činohra O hlúpej kráľovnej zaujala aj starších,  ale ako sa hovorí – nechajme sa prekvapiť. Diváci aj tak nakoniec vždy zareagujú inak, než sa predpokladá a toto nebude výnimkou. Priznám sa, že od samotnej hry očakávam minimálne taký úspech ako u predchádzajúcich dvoch, tak dúfam, že sa nemýlim.

 

7. Asi by sme mali divákom v úplnej skratke priblížiť dej, samozrejme nie detailne, aby bol priestor aj pre prekvapenie...

Predstavte si všetky možné klasické rozprávky, ktoré poznáte, spojte ich do jednej, urobte z nich recesiu, dostaňte na povrch ich nedostatky a prehmaty a dostanete dej našej „rozprávky“. Viac teraz neprezradím, pretože chcem, aby bola činohra skutočným prekvapením pre diváka.

Tím dáva do priestoru prvé scény

Zľava: Natália Srdošová, Kitty Reiffersová, Martin Michael Benčič, Peter Trnka, Filip Staňo

8. Pravdepodobne si čerpal z bežného súčasného života – je totiž dnes úplne normálne, že vo vedení veľkej spoločnosti narazíme na neefektívne príkazy a veľakrát príkazy hlúpe, ktoré sa musia vykonať z pozície sily a autority. Ako ty sám bojuješ s hlúposťou, keď ju vidíš? Dá sa to vôbec – bojovať s ňou a aj vyhrať?

Dokážem to vysvetliť na príklade vety z našej činohry: „Prepáč, princ môj, ale kráľovná mi tu už niekoľko minút predvádza pokročilé štádium debility a s tou sa naozaj bojovať nedá.“

 

9. Kráľovnin nápadník má vysokú školu, ježibaba si píše bakalárku z biológie, študovala hygienu a zdravotníctvo, vzdelanie samotnej hlúpej kráľovnej nie je v hre spomenuté. Zlučuješ v bežnom živote inteligenciu a stupeň vzdelania, alebo sú to pre teba dve odlišné veci?

Vzdelaný človek nemusí znamenať, že je inteligentný a naopak. V hre na nič také konkrétne nenarážam i keď je pravda, čo si povedala. Poznám mnoho ľudí, čo nemajú dokončenú ani len strednú školu a sú to úspešní ľudia. Podľa mňa v dnešnom svete platí skôr prefíkanosť ako vzdelanie.

 

10. Kráľovná v priebehu 12tich rokov zmúdrela. Dá sa vôbec v bežnom živote „zmúdrieť“? Osobne mám pár skúseností zmúdrenia, keď som si obrazne povedané „narazila nos“, ako je to s tebou?

Človek v každej etape svojho života rozmýšľa inak a asi každý z nás pozerá za hociktorými svojimi spomienkami v štýle „ja som bol taký blbec“. Ako som už povedal, neľutujem nič z toho, čo som urobil, pretože som to v tej chvíli tak cítil. Ale určite viem, že dnes by som už nekonal mnohokrát tak ako kedysi a naopak. Aj to platí k životu, ale nemyslím, že sa to musí vždy odzrkadliť na základe pádu na hubu. Je to tým, ako sa človek vyvíja po celý život a či už to smeruje k lepšiemu či horšiemu, stále je to nezastaviteľný vývin, ktorý treba naplno využiť vo svoj prospech, nech si o tom každý myslí čo chce.

Martin vysvetľuje čo a ako bude vyzerať.

Zľava: Mária Knausová, Jozef Urban, Natália Srdošová, Kitty Reiffersová, Martin Michael Benčič

11. Kedy asi predpokladáš, že si diváci budú môcť pozrieť prvýkrát rozprávku pre dospelých O hlúpej kráľovnej?

Plánovaná premiéra je stanovená na jún a pravdepodobne to bude posledné predstavenie nášho divadla v túto sezónu.

 

12. Na záver tohto rozhovoru by som rada z teba „vytiahla“ ďalšie plány Divadla TANDEM po nácviku rozprávky O hlúpej kráľovnej, ale pokiaľ chceš tieto plány zatiaľ nechať pod rúškom tajomstva a prekvapenia, budem to rešpektovať.

Plány rozhodne sú, ale nie je dobré o nich hovoriť ako o stopercentných, pretože všetko sa môže zmeniť. Jedno však prezradiť môžem a to, že v súčasnosti píšem už ďalší muzikál, ktorý je už skoro spolovice hotový a taktiež sa možno konečne dočkáme aj hry, ktorá nebude z mojej autorskej dielne. Teším sa na to a dúfam, že to bude príjemná zmena. Respektíve, je veľmi ťažké povedať či to bude naozaj zmena, keďže každá naša hra je myslím úplne iná.

 

     Otázok by bolo na Martina ešte skutočne veľa, ale v tomto momente sa hra zatiaľ iba nacvičuje. Bolo by asi zbytočné momentálne Martinovi klásť otázky týkajúce sa jednotlivých scén, keďže hra musí byť trochu zahalená rúškom tajomstva. O tom, ako sa vyvíja nácvik a ako sa jednotliví herci popasovali so svojimi postavami sa dozviete v ďalšej reportáži alebo interview. Alebo na samotnom predstavení už teraz v júni 2013. Srdečne sa tešíme na každého diváka! A mimochodom, ako som na začiatku písala o tom, že nás v tomto roku jar prekvapila asi trocha skôr, pretože už 1.marca bolo krásne, neskutočne som sa mýlila. Zima ešte udrela, momentálne je 14.marca a na východnom Slovensku je vyhlásený výnimočný stav kvôli opätovnej nádielke snehu. Takže sme v podstate mali šťastie, že sme tento rozhovor mohli uskutočniť v príjemnej jarnej atmosfére a pevne verím, že toto bol posledný snehový „výkrik Mohykána“.