.png)
Prvá profesionálna tandemácka hra?
Už onedlho uzrie svetlo sveta ďalší divadelný projekt z pera Martina Michaela Benčiča (21). Hra, ktorá nesie priam filozofický názov – Niet človeka bez človeka sa dočká svojej premiéry 6. 6. 2014. Čo si o tejto hre myslia herci a čo na ňu hovorí samotný autor? To i mnoho viac sa dozvieme v nasledujúcich riadkoch, ktoré akoby písal sám čas...
Na počiatku bolo slovo... Či skôr myšlienka. Z nej následne vzišli slová a z tých skutky. Výsledkom celého tohto procesu sa stal TANDEM, ktorý behom svojej dvojročnej existencie uviedol nejednu úspešnú komédiu či muzikál.
Po niekoľkých mesiacoch, kedy múzy onoho režiséra spali spánkom spravodlivých, je tu opäť čosi, čo by mohlo diváka zaujať. Čosi, čo v sebe nosí dušu samotného tvorcu a predsa je i čímsi iné. V hlave režiséra Benčiča totiž vzišiel nápad vytvoriť nevyskúšané, nové a hádam i pútavé. Nuž zo svojich myšlienok utkal pavučinu vízií a tie následne pretvoril do podoby dramatickej hry.
Zamyslime sa... Môže byť človek bez človeka? Je podstatou, akousi arché, každého človeka jeho identita? Odpovede na tieto otázky snáď získame po zhliadnutí diela, ktoré počas svojich skoro troch hodín primä každú ľudskú bytosť uvažovať. Hádam...
Očakávania na začiatok?
Je hádam zrejmé, že každý umelec, či už je to spisovateľ, scnénarista, textár, režisér..., vytvára svoje dielo s istým očakávaním. Veď, ako by aj nie, keď doň vkladá hodiny plynúceho času, prepracované dni, prebdené noci, kus seba samého... Samotný autor tieto slová potvrdzuje, dokonca vyslovuje akési proroctvo: „...dovoľujem si tvrdiť, že to je prvá profesionálna hra z môjho pera“
Žeby prvá profesionálna tandemácka hra?
Režisér – Martin Michael Benčič teda vyslovil akési očakávanie a svoje tvrdenie ďalej podkladá slovami: „Podľa mňa spĺňa mnohé aspekty profesionálnej hry.“ Čo si ale o hre myslia Martinovi kolegovia, herci? Zdieľajú rovnaký názor? Alebo v nich prevláda skôr tieň pochybnosti? V nasledujúcich riadkoch prinášame vyjadrenia niektorých z nich. Peter Trnka (20) si na začiatok trošku zažartoval: „Dočkáte sa, ak sa my dočkáme magickej hereckej múzy, ktorá z nás na 120 minút spraví profesionálov (smiech).“ Ďalej však dodáva s vážnosťou: „...diváci by mali prvý krát zažiť profesionalitu v podaní Divadla TANDEM, pretože tá hra je už sama o sebe je tak profesionálna, že aj profesionáli by si mysleli, že je na nich až moc profesionálna.“ Jeho kolega Peter Milošovič (22) sa vyjadril skôr tajomne: „Všetko záleží od spoločnej snahy celého kolektívu.“ Mirka Merklová (50) dokonca mala pocit profesionálnosti už pri predošlých hrách: „Ten dojem som mala už pri predošlých komédiách. Verím, že z reakcií divákov si to budeme môcť povedať aj o tejto hre.“ Simona Hagarová (21) len stručne odvetila: „Ja verím, že určite áno.“ Filip Staňo (17) tvrdí, že „...toto nie je veru nič amatérske...“ a dokonca hre udelil „... velikeeee ANO.“
Štipka inakosti neuškodí...
Hra Niet človeka bez človeka sa javí o niečo inakšia než predstavenia, ktoré sa doteraz v TANDEMe hrali. Azda s výnimkou muzikálu Staroval, o ktorý ako keby sa bola jemne ošuchla a získala v čomsi jeho nádych. Ale skutočne len jemne. I samotní protagonisti sa na predstavenie pozerajú ako na niečo, čo ešte v TANDEMe uvedené nebolo. Andrea Kazimírová (42): „Nie je to komédia...je v nej veľa viet a výstupov, ktoré majú psychologický základ.“ Anna Suchánska (27): „Je to dráma, vážna téma, žiadna brnkačka.“ Zaujímavý názor zdieľa i Igor Kmiť (20), ktorý vo svojom vyjadrení hru bližšie špecifikoval a dokonca pridal i nejaké to slovko uznania a chvály. Tvrdí, že ide o futuristickú drámu a ďalej dodáva: „Jej sci-fi námet a posadenie deja do budúcnosti z nej robí, podľa môjho názoru, veľmi atraktívnu a nadčasovú hru.“ A čo si z tohto pohľadu myslí o hre ten, ktorý je jej stvoriteľom – alfou i omegou? Capo di tutti v TANDEMe? Martin Michael Benčič s v mnohom so svojimi kolegami zhoduje a celú hru tak nejako komplexne a všeobecne opisuje nasledovne: „Tentoraz sme sa pustili do drámy, v ktorej je smiech diváka až na druhom mieste. Hra chce toho veľmi veľa odovzdať. Oproti našim doterajším titulom je omnoho dlhšia – trvá takmer tri hodiny. Počas tých troch hodín bude skúšanie divákovej pozornosti niekoľkokrát. Práve preto sme sa rozhodli niektoré scény odľahčiť miernymi komediálnymi prvkami, ktoré však nemajú celé dielo zosmiešniť a spraviť z neho frašku, ale naopak – ešte viac utvrdiť jeho vážnosť a dôveryhodnosť.“
Koľko ľudí, toľko pocitov...
V bežnom živote platí porekadlo „Koľko ľudí, toľko chutí.“ Každý z nás má iný vkus, a teda ja samozrejmé, že sa v určitých ohľadoch budú naše názory na tú istú vec líšiť. Tak nejako podobne je to aj s pripravovanou hrou Niet človeka bez človeka. Jej protagonisti – herci a herečky, mali po prečítaní scenára rôzne pocity, o ktoré sa veľmi radi podelia i s našimi čitateľmi. Veď, koniec koncov, už na základe týchto pocitov sa dá mnoho vytušiť či domyslieť. Simona Hagarová: „Mala som z nej hneď dobrý pocit... Ak sa človek nad tým zamyslí, čo si myslím že urobí určite, zistí že je to reálne a že naozaj nie sme tak slobodní ako si myslíme...“ Od Simoninho pocitu sa diametrálne líšil pocit Joža Miklíka (31), v ktorom hra zanechala, ako sám vraví, „ťažký pocit.“ „Ako by mi na hruď niekto položil 20 kg železo. V mysli som sa k nej pár krát vrátil a rozmýšľal nad ňou.“ Zabrať evidentne dala aj Igorovi Kmiťovi: „Po jej dočítaní som si utrel kvapku potu z čela.“ V Anne Suchánskej hra dokonca vyvolala mnoho otázok od etických až po tie ontologické... „Naskytlo sa veľa podnetov na otázky ohľadom zmyslu bytia, morálnych zásad, rozoznania dobra od zla...“
Jeden za všetkých, všetci za... človeka?
Divadlo nikdy nebolo individuálnou záležitosťou. Vždy išlo o kolektív ľudí, ktorí sa podieľali na vytvorení niečoho, čo im samotným dávalo potešenie a zavše i zmysel života a divákom možnosť nahliadnuť do najtajnejších zákutí hereckej duše. No mnohokrát si divák samotný neuvedomuje, že predstavenie je práve o spolupatričnosti, spolupráci, pomoci, ochote týchto ľudí. Ako sa na vzájomné vzťahy i výkony pozerajú oni samotní? Chápu sa a podporujú? Vládne medzi nimi rivalita či súťaživosť? Filip Staňo: „Sú veľmi dobrí...každý z nich ma neskutočný talent... sú to naozaj veľmi dobrí herci.“ Slovami Mirky Merklovej: „Každý z nich má v divadle už niečo odohrané, preto si myslím, že všetci spoločne podajú, či podáme, čo najlepší herecký výkon.“ Peter Milošovič zastáva názor, že sa herci každou jednou skúškou zlepšujú a tvrdí: „Pre mnohých je to príležitosť ukázať sa v zaujímavých polohách (hereckých, samozrejme).“ Režisér i herec v jednej osobe Martin Michael Benčič svojim hercom verí, čo dokazujú i jeho slová: „...Keby som im neveril, nevyberal by som ich. Je fakt, že Niet človeka bez človeka pracuje už s inou hereckou úrovňou, ale neobávam sa o výsledok.“ Uzavrieť to hádam možno krásnymi slovami Anky Suchánskej: „Každý z nás je jedinečný a vkladá do postavy to svoje.“
Vidieť, či nevidieť? To je otázka...
Na záver by sa možno hodilo malé odporúčanie... Peter Trnka: „Určite áno.“ Miriam Merklová: „Verím, že Divadlo TANDEM poskytne hlboký umelecký zážitok.“ Andrea Kazimírová: „Myslím, že táto hra si určite nájde svojich divákov.“ Igor Kmiť: „Rozhodne áno, tato hra bude na slovenskej ochotníckej scéne niečo veľmi nové a svieže.“ Simona Hagarová: „Jednoznačne áno.“ Jozef Miklík: „Áno. Všetko čo nás núti rozmýšľať nás posúva vpred.“ Anna Suchánska: „Samozrejme, je sa na čo dívať.“ Filip Staňo: „Rozhodne áno.“
A nám nezostáva nič iné, ako zaželať hre len to dobré, šťastlivý premiérový štart, mnoho pokračovaní a hlavne, aby si našla veľké množstvo svojich divákov. Inak povedané, dúfajme, že sa slová či želania hercov do bodky naplnia. :)
Matej Horváth
.jpg)